30. 3. 2015

zápisky

Polrok mi ubehol a ja som konečne pred foťákom. Bolo to smutné obdobie-málo písacie, málo blogovacie. Asi sa prebúdzam s jarou! Taká tá true nature girl hahah.Trenchcoat a ja sme najlepšia dvojka a bez neho ma celú jar nestretnete.V piatok mi prišiel headchain tak neviem čo od radosti!

Zo života maturanta
-rozhorčovanie zo súc či nesúc trvá asi tak jedeň deň, potom je to už otravné
-každodenné odrátavanie koľkokrát vstúpim do školy len zaberá čas a robí neplechy s vašou dobrou náladou (ale s dneškom je to 24)
-ako už prijatá neviem čo so sebou, a predstavujem si celý jún len s posteľou
-krátke vlasy sú fakt (fakt!) väčšie zlo ako dlhé v ranných hodinách (a s copom sme prestali byť kamoši, aj keby som veľmi chcela)
-zistenie, že seriály sú veľmi návykové (hlavne pred maturami, skúškovým a tak) som si musela pocítiť sama na vlastnej koži, lebo mi to nedalo
-oficiálne zahajujem dilemu "Čo si kúpiť na nohy na teplé jarné/letné slnečné dni?" mainstreamové biele converse x vans x nike x adidas x newbalance = pomoc!
-mám rada zvyky a tradície, ale vzhľadom k blížiacej sa Veľkej noci chcem len pochopenie, že stáť ako stĺp keď vás niekto šľahá korbáčom, voňavkuje litrom "supervoňavoveľkonočnej" voňavky z Lidlu a oblieva studenou vodou je neprirodzené. Je tu na mieste otázka- plakať alebo sa smiať?
-všetko sa akosi kráti, blíži a ubieha a moja osemnástka sa schyľuje ku koncu
-a posledná vec, viete ako vonia nedeľa? včera som na to prišla! vôňa petržlenovej vňate (ale ináč sú v topkách vôňa novej knihy, čerstvo pokosenej trávy, výfuku z auta, čisto vypraného posteľného prádla a vôňa zeme po daždi)









29. 3. 2015

Fight with yourself and your thoughts in the night

tak neosobne zasahujúci, že z toho robí osobné
tak netúžiaci, že túžime obaja.
tak otvorený, že sme navzájom uzavretí
v sebe
navzájom

tak neskrytý, že porozumieť jeho očiam je ľahké
tak pôvabný, že kolená /. klišé
tak ďaleko, že blízkosť cítime len v tých najhlbších
tmavých nociach
a snoch

keď to vedia len dva páry rúk
jemne sa chvejúce v chlade pohľadov
mrazia iných, no nie ich
tak chladné, že chlad už necítiť

tak osobné
v diaľke slov
a citov