novoty

Každá žena je svojím spôsobom materialistka. A keďže som žena, tak..
Tu to máte.
-nemám rada odhalené brucho, ale v Háemku som si nahovorila že to nieje pravda
-priesvitné botky (gumáky) sú tak cool s rôznymi ponožkami
-biely lak, ktorý si neviem pekne naniesť vyzerá v mojom prípade veľmi zle

Po ťažkom týždni som (aj budem) celý víkend v pyžame a v hlave mám spleť kreatívnych myšlienok

Čo kreatívne robíte vy?

storm

Som milovník búrok. Dusno. Nieje len tak. Predbúrkové dusno. Ním dáva zem
 na známosť, že potrebuje dážď. A už len nečinne stojím a čakám na prvé kvapky.
Všetko sa oslobodzuje, všetko zlé z povrchu zeme sa zmýva.
Vôňa. Neviem ju dobre opísať. Vôňa zeme, keď na ňu doľahnú kvapky vody. Náhle
pocit uvoľnenia celého napätia a čakania. Príroda blázni a šantí.

11.5.2014
23:42, Zamračené, dážď, 10°C

Máte obľúbený zvuk?
(dážď a vlak ja)
________________________________________________________________________

Pri slovách môj, moja, moje, moji nadobúdal istotu.
Moja kniha
Moja frajerka
Môj život

Myslel si, že keď to vysloví, ľudia budú mať rešpekt.
________________________________________________________________________

Deň Matiek
(Anna Karenina)
(Viete nejaké iné "známe" matky?)

trochu jednoduchosti

Nežijem tak ako chcem. Žijem len pre povinnosti, ktoré robiť musím. Prečo sa mám učiť ťažké chemické vzorce a v živote ich nikdy nikde nepoužiť? Prečo mám byť milá k nesympatickým a (srdcom) zlým ľuďom? Prečo žiť komplikovane a tak rýchlo?
Ľudia očakávajú. A všetko neočakávané je divné a poburujúce. Farebné ponožky keď sa nosia čierne? Rozšírené rifle keď sa nosia zúžené? Jednotka z fyziky, keď má každý trojku? Hrubé obočie, nalakované nechty v škole, čierna podprsenka pod bielym tričkom, etc. Kto stanovuje čo je moderné a čo je nemoderné? Čo máme robiť a čo nie?

Cez víkend som zaspávala v najpohodlnejšej posteli, ktorá voňala vyprato a čisto. Zaspávala som pri žiariacom mesiaci spopod ťažkého závesu na okne a žila som pre okamih. Jemne som prešla rukou po prikrývke a nadýchla sa. Nostalgická vôňa. Trochu chladného starého domu z hrubými múrmi, kvetinová vôňa vankúšov a približujúce sa leto. Bola som v plytkej hladine spánku a šiel vlak. Opakujúci sa zvuk narážania vozňov o koľaje ma posunul do hlbokej hladiny.

Zobudila som sa na kostolné zvony. Obula som si botasky a kvietkovaná nočná košeľa mi bola dlhá po zem.
Ladne som si ju držala a vybehla do záhrady.
Sadla som si do trávy presušenej slnkom od rosy. A uvedomovala som si zmysel. Zatvorila oči a zoborila ruky do trávy, ktorou som sa jemne prehrabávala. Obloha bola krásne čistá a s vlasmi sa mi nežne hral vietor. Vyčaroval mi úsmev na tvári. A v ten moment bolo všetko jednoduché a zreteľne jasné.